4 veci, ktoré by ste mali vedieť o parížskej klimatickej dohode
Parížska klimatická dohoda, vysvetlená 500 slovami.
Prezident Donald Trump dnes oznámil svoje rozhodnutie odstúpiť USA od parížskej klimatickej dohody. Dohoda, ku ktorej sa pripojili všetky krajiny okrem dvoch (Sýria a Nikaragua), je širokým rámcom určeným na postrčenie národov, aby zabránili katastrofickým klimatickým zmenám.
Aktualizácia: Prezident Trump stiahol USA z parížskej klimatickej dohody
Dohoda bola uzavretá počas týždňov napätých rokovaní v decembri 2015 a má váhu 31 strán . A to, čo robí, je vlastne celkom jednoduché. Tu je osvieženie.
1) Všetko je okolo 2 stupňov
Základom parížskej dohody je globálny cieľ udržať globálne priemerné teploty zvýšenie o 2°C (v porovnaní s teplotami pred priemyselnou revolúciou) do konca storočia. Nad 2 stupňami riskujeme dramaticky vyššie hladiny morí, zmeny v počasí, potravinové a vodné krízy a celkovo nepriaznivejší svet.
Kritici tvrdili, že značka 2 stupňov je svojvoľná, alebo dokonca príliš nízke , aby sa niečo zmenilo. Je to však východiskový bod, cieľ, ktorý svet pred Parížom úplne minul.
2) Je to dobrovoľné
Na dosiahnutie tohto 2-stupňového cieľa sa v dohode uvádza, že krajiny by sa mali snažiť čo najskôr dosiahnuť maximum emisií.“ (v súčasnosti sme na dobrej ceste dosiahnuť vrchol emisií okolo roku 2030 alebo neskôr, čo už bude pravdepodobne neskoro.)
V dohode sa však presne neuvádza, ako by to tieto krajiny mali urobiť. Namiesto toho poskytuje rámec pre naštartovanie znižovania emisií skleníkových plynov s určitým dohľadom a zodpovednosťou. Pre USA prísľub zahŕňa 26 až 28-percentné zníženie do roku 2025. (Podľa súčasných Trumpových politík je tento cieľ nemožný.)
Súhlasilo s ním 195 krajín . Neexistuje však ani definovaný trest za jeho porušenie. Myšlienkou je vytvoriť kultúru zodpovednosti (a možno aj určitý tlak rovesníkov), aby sa krajiny primäli k tomu, aby zintenzívnili svoju klimatickú hru.
V roku 2020 by sa delegáti mali znovu stretnúť a poskytnúť aktuálne informácie o svojich emisných prísľuboch a podať správu o tom, ako sa stávajú agresívnejšími pri dosahovaní cieľa 2 stupňov.
3) Žiada bohatšie krajiny, aby pomohli chudobnejším krajinám
Pokiaľ ide o globálne emisie, existuje zásadná nerovnosť. Bohaté krajiny vyplienili a spálili obrovské množstvá fosílnych palív a zbohatli na nich. Chudobné krajiny, ktoré sa snažia o rast svojich ekonomík, sa teraz vyhýbajú používaniu rovnakých palív. Mnohé nízko položené chudobné krajiny budú tiež medzi prvými, ktoré budú znášať najhoršie dopady zmeny klímy.
V rámci parížskej dohody by teda bohatšie krajiny, ako napríklad USA, mali do roku 2020 posielať chudobnejším krajinám pomoc vo výške 100 miliárd dolárov ročne. A táto suma sa má časom zvyšovať. Opäť, rovnako ako ostatné ustanovenia dohody, toto nie je absolútny mandát.
4) Na dohode záleží, pretože v tejto otázke absolútne potrebujeme impulz
Parížska dohoda je do značnej miery symbolická a bude platiť aj naďalej aj keď Trump stiahne USA. Ale ako píše Jim Tankersley z Voxu, dohoda bude oslabená, a čo je oveľa dôležitejšie, oslabí sa aj krehká medzinárodná koalícia okolo klimatických zmien.
Ďalšie čítanie:
- Čo je v stávke v hroziacom Trumpovom rozhodnutí o parížskej klimatickej dohode
- Prečo 2°?
- Žiadna krajina na Zemi neberie klimatický cieľ 2 stupne vážne
- Trump rozhoduje o parížskej klimatickej dohode prakticky bez vedeckých poradcov
- Klimatické zmeny spôsobia, že ľudia budú chorľavejší. Trump sa možno aj tak stiahne z Paríža.
- Ako Trumpova politika ovplyvní emisie uhlíka v USA, v jednom grafe
